reklama

Spiaci na lodi

Verím tomu, že každý minimálne počul o slávnom zaoceánskom parníku s menom Titanic a nepochybujem o tom, že množstvo ľudí pozná jeho príbeh i bližšie. Bol zverejnený viackrát v knižnej a niekoľkokrát i filmovej podobe. Ja však poznám aj iný príbeh potápajucej sa lode, ostatne, sú ich desiatky. Ale tento zaujme niečím, čím iné nemôžu. Je to príbeh života mnohých ľudí, i tých, ktorí v skutočnosti nikdy more ani len nevideli. Je to príbeh, ktorý sa napriek všetkým katastrofickým scenárom súčasnosti končí dobre. Je to najromantickejší katastrofický film vyjadrený iba niekoľkými riadkami.

Písmo: A- | A+

Kapitán nespozoroval ľadovec, na ktorý špic námorného titana mieril. Tma, výstraha, poplach, náraz, voda, chlad, zmätok, krik. Prepych, luxus, bohatstvo. Chudoba, nádej, bieda, ilúzie. Loď snov. Gigantický skvost (nielen svojej) doby. Titanic zrazu klesal ku dnu. Ľudia vybehúvali na palubu a dožadovali sa miesta v záchranných člnoch. Tých bolo málo. - Tragédia uprostred luxusnej noci. Tiché hviezdy na nebi, upozorňujúce na nebezpečenstvo. Nešťastie, stovky mŕtvych.

Tento príbeh poznáte. Veľkolepé filmové spracovanie nedovolí nikomu nepoznať ho. A povedzme si narovinu, obaja hlavní hrdinovia predviedli skutočný herecký výkon a melodramatická skladba v najťažších chvíľach, melódia piesne Blíž k Tebe, Bože môj, hádam nenechá žiadneho človeka bez sĺz. Aspoň po prvý raz určite nie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Príbeh, o ktorom chcem písať, nie je o luxusnej lodi. Je to príbeh chudobných rybárov, ktorí nasledujú vidinu skutočného života, tak ako ju videli i tí, pre ktorých bol Titanic cestou k novému životu, k šťastiu v Amerike. O tomto príbehu neviem, či sa odohral v noci, alebo nie. Predstavme si, že áno, dodá to ešte väčšie čaro.

Loďka sa vydala na plavbu. Niektorí pasažieri boli na palube, niektorí spali v podpalubí, niektorí riadili loď. Všetko bolo v úplnom poriadku, pasažieri prežívali oddychovú plavbu. Až kým sa nezačala dráma, boj o životy. Zosilnel vietor, dvihli sa vlny. More sa rozbúrilo, akoby sa mu nepáčilo, že niekto ruší jeho odpočinok. Príroda začala protestovať a loďka sa ocitla v riadnych ťažkostiach. Netrvalo to ani dlho, loď sa začala zalievať vodou a pomaličky sa ponárať do divých vôd. Pasažieri v strachu očakávali svoj koniec. A teraz je čas, aby prišiel nejaký hrdina, a zachránil ich.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hrdinom tohoto príbehu je jeden z cestujúcich, čo práve spali. Kapitán ho zobudí s naliehavou prosbou a ten, hoci to znie karhavo, zachráni celú situáciu. Úprimne, keď tú pasáž čítam, zdá sa mi, že hrdina bol teda tvrdý v jeho slovách. Poznal sa s pasažiermi už dlho a oni dobre vedeli, kto je ten človek a akú má moc. A napriek tomu neverili, že aj v takej situácii, v akej sa ocitli, by ich mohol zachrániť. A zjavne sa im nepáči, že kým sa deje nešťastie, on si pokojne spí. Akoby mu vôbec nezáležalo na tom, čo sa s nimi stane. A tak kapitán, pritlačený situáciou, nájde toho mocného muža a s akousi výčitkou mu hovorí: Je ti jedno, že umrieme?! A samozrejme, hrdina zobudený z dobrého spánku je tiež len človek a tak sa nasrdí na kapitána a odpovedá mu rovnako vyčítavo. Napokon však situáciu zachráni.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak mám povedať pravdu, pre mňa je hrdinom tohoto príbehu niekto iný. Nie je ním ten všemocný muž, divotvorca, zázračný záchranca. Teraz konečne uvediem celý príbeh od začiatku do konca. Keďže v ňon nevystupuje veľa osôb, určite pochopíte, kto je mojím hrdinom.

V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: „Prejdime na druhý breh." Opustili zástup a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?" On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!" Vietor prestal a nastalo veľké ticho. A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?" Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veru tak, pre mnohých je hrdinom Učiteľ. Nespochybňujem to, pretože ním naozaj je on. No pre mňa je hrdinom ten človek, ktorý príde za spiacim učiteľom a možno vyčítavo, určite so strachom a naliehaním, hovorí o Učiteľovej ľahostajnosti. Či mu nezáleží na ich životoch?

Bez okolkov vám poviem: každý z nás sa vezie na takej loďke. Plavíme sa životom. Plavíme sa za určitým cieľom. A nie sme na loďke sami. Každý tam má spolucestujúcich, každý iných - rodinu, priateľov, známych. Má tam ľudí, ktorých možno má, možno nemá rád. Možno ľudí, s ktorými sa veselí na palubí, a ľudí, ktorí spia v podpalubí a o nič nedbajú. No každý má vo svojej loďke špeciálneho pasažiera.

Môže to vyznieť, že tento špeciálny pasažier spí a kašle na zvyšok posádky. Môže sa nám zdať, že Ježiš Kristus na našej loďke ani nie je, nikdy nebol a nikdy nebude. Keď mám taký pocit, často zabúdam používať zdravý rozum. Ak by som ho počúvol, zošiel by som do podpalubia a skúsil Ježiša pohľadať. Je tu, nie je tu? A viete čo? Určite tam je. Možno sa tvári, že spí, práve preto, aby sme uznali, že sme v búrke a potrebujeme pomoc niekoho, od koho jediného ju skutočnú môžeme dostať. Chce, aby sme si dali tú námahu a prišli za ním a povedal: Bože, ty ma nemiluješ? Ty tu nie si? Či vari spíš, kým ja sa topím?

Keď som spomínal môjho hlavného hrdinu, asi by som mal objasniť, prečo je ním tento učeník a nie Učiteľ. Ježiš bol rovnako človek ako i on. Celkom dobre sa už poznali, veď spolu mali čo-to za sebou. No učeník Ježišovi nedôveroval. A dobre vedel, že Ježiš si priam vyžaduje jeho dôveru, pretože on sám si ho vybral za svojho učeníka a nasledovníka. No nebol toho schopný. A zrazu prišla búrka a učeník sa bál o svoj život. Hlavou sa mu určite zmietalo mnoho myšlienok. Myslel na rodinu, ktorú stratí, na loď, ktorú rozbije búrka, na životy ostatných svojich priateľov na lodi, na smrť. Myslel však aj na to, že v podpalubí spí ten, kto mu môže pomôcť. A tak tesne pred tým najhorším, pozbiera napriek strachu všetky svoje sily, odvahu a vôľu a zájde zobudiť Ježiša. Predstavte si, zobudiť Ježiša. Dotknúť sa toho, koho obdivujete a kto má takú veľkú moc. Dotknúť sa Boha. Ja sa vždy, keď nie som po spovedi, bojím prísť k Bohu a čo i len povedať mu slovko, pretože sa považujem za nehodného, za hriešneho, mám strach pred Božím trestom, že Boh ma nechce vidieť, keď som ho opustil, a podobne. Rovnako tak sa učeník bál v tej chvíli zájsť za Ježišom. V tom sme si podobní, i s mnohými a mnohými ľuďmi, možno i s tebou, čo to teraz čítaš. No nechcem ťa vystrašiť, ale povzbudiť, rovnako i seba. Vezmime si príklad z učeníka. Premohol sa a prišiel k Bohu. Povedal: áno, nezvládam to, nedokážem to, no nechcem umrieť, nechcem sa vzdať života a preto som prišiel za tebou, potrebujem ťa! I ja vkladám do týchto slov niekedy výčitku, niekedy smútok, niekedy pokoru, niekedy i hnev, ba niekedy i vyhrážky. Myslím si, že vyjadriť city nie je nesprávne, veď aj Ježiš konal podobne. A tu hľa, Ježiš sa zobudil, najprv zachránil učeníkovi život, no vzápätí ho pokarhal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?" Učeník ostal zahanbený, jeho pýcha dostala výprask a jeho duša sa v tej chvíli naplnila pokorou a ľútosťou nad tým, že mal takú malú vieru.

Ctení čitatelia, hrdinami tohoto príbehe sme my. Každý vo svojej loďke. Sú časy, keď sa plavíme s radosťou a nadšením a sú časy, keď príde búrka a my takmer zomierame. Vezmime si príklad z tohoto príbehu a nenechajme si zmariť šancu na šťastný život, na večný život. Ježiš túži po tom, aby sme v každom rozrušení pokoja prišli za ním a požiadali o pomoc. Ja osobne nepoznám asi nikoho, kto by mal takú silnú vieru, že by nemusel Boha prosiť o pomoc. Žeby sa dokázal zachrániť sám. Ak sa taký nájde, obdivujem ho a trochu závidím. No neviem ako vy, ale ja nechcem, aby Pán spal niekde v podpalubí môjho života. Chcem ho mať stále pri sebe, na palube, aby som sa mohol tešiť z jeho prítomnosti a aby som prekonal každú búrku, ktorá príde.

V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: „Prejdime na druhý breh." Opustili zástup a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?" On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!" Vietor prestal a nastalo veľké ticho. A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?" Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?"

(Mk 4, 35-41)

Martin Ivanecký

Martin Ivanecký

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Keby na svete nebolo bláznov, géniov by si nikto nevšimol. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáEcce homoCez maličkosti k veľkostiVo svetle a tichuAby hľadeli, ale nevideli

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu